YOUR DEVICE IS TO SMALL
TO SHOW THIS WEBPAGE
Učenie Hopiov - Tanec v oblakoch
mail: ouremail@internet.org

Táto stránka je venovaná poslednému a veľkému náčelníkovi Danovi Evehema

home Verzia pre tlač sitemap mailform en
Učenie Hopiov - Tanec v oblakoch
Home > Odkazy > Putovanie Hopiov a Six Nations

Podporte nás

Budeme veľmi vďační za akýkoľvek príspevok, ktorý nám pomôže zvýšiť naše úsilie o záchranu a šírenie našej kultúry.

Príspevky sú pre nás tým, čo nás poháňa ďalej. Akýkoľvek príspevok pomôže a použije sa na tvorbu tradičných  produktov alebo  tvorbu úplne nových.

Make a donation

 

 
Suma:

Putovanie Hopiov a Six Nations

"Naši Starí otcovia sú prví"
Posledné rozprávanie Deskaheha, Zástupcu 6 národov
10. marec 1924

Nech naše Duše naberú plameň z tejto nekonečnej odvahy

Koncom roku 1924 sa vrátil do Spojených štátov Zástupca 6 národov, prestrašený muž, ktorý stratil ilúzie. Útek z Kanady od ľudí u ktorých, myslel si, zlyhal. Toto rozprávanie je písomným dokladom ťažkostí a veľkých problémov všetkých našich Staršinov a Duchovných vodcov, ktoré trvali celé desaťročia. Prinášame vám ho tu na stránkach Hopiov na počesť Snemu 6 národov a Veľkého Deskaheh. Keď budete čítať toto rozprávanie, nevyhnete sa spomienke na Náčelníka Yukiuma, Náčelníka Dan Evehema a niekoľkých z Veľkých Duchovných Vodcov z Hotevilla a nespočet ďalších, príliš mnoho by sa dalo vymenovať, od kmeňa ku kmeňu.

(Večer 10. marca 1925, so silným zápalom pohrudnice a zápalom pľúc, poskytol tento posledný rozhovor. Bolo to na mikrofón rádia Rochester. Ešte raz a ešte ostrejšie ako kedykoľvek predtým sa postavil na odpor veľkým národom, ktoré nedbali na sťažnosti tých menších.)

Tu je jeho rozprávanie:

Predpokladám, že takmer každý, kto ma teraz počúva, má svetlú pleť. Ja nie. Moje pokožka nie je červená, ale takto mojich ľudí nazývajú ostatní. Moja pokožka je hnedá, svetlo hnedá, ale naše líca sa trochu červenajú, a preto nás volajú červenokožci. Nám to nevadí. Presvedčil sa o tom každý expert s porcovacím nožom, že pod kožou medzi nami niet rozdielu.

Môj domov je pri Grand RIver. Kým sme nepredali veľkú časť, naša krajina sa rozprestierala až dolu l Jazeru Erie, kde sme pred 140 zimami mali vlastný malý prístav a lode z prútia a kôry.

Vy to voláte Kanada, my nie. My nazývame ten desať míľový štvorec, ktorý nám ostal, Kraj Grand River. Máme právo tak konať. Je to naše. Máme písomnú záruku od Georga III., to môžeme vlastniť navždy počas jeho života i jeho nasledovníkov a sľúbil nám v tom ochranu.

Nemysleli sme si, že budeme žiť dosť dlho na to, aby sme pochopili, že sľub Britov bol zlý. V našej krajine je noha nepriateľa a George V o tom vie, lebo som mu to povedal, ale nepohne prstom aby nás ochránil, ani žiaden z jeho ministrov. Ktokoľvek, kto nám berie naše práva, je samozrejme náš nepriateľ.

Myslíte si, že nejaká vláda prestane rozmýšľať o tom, či dodrží svoje slovo, ak pôjde o dosiahnutie alebo nedosiahnutie nejakého sebeckého cieľa?

V istom zmysle sme ako vy. Radi rozprávame o svojich ťažkostiach. Ako vy. Hovorili ste nám, že ste mali pred niekoľkými zimami veľké starosti, lebo vás prenasledoval obor s veľkou palicou. Pomohli sme vám zbaviť sa ho. Mnohí mladí dobrovoľne pomáhali a mnohí pre vás položili životy. Veľmi ste sa snažili nechať ich bojovať v prvej línii vo Francúzsku. Teraz chceme porozprávať my vám naše starosti.

Nemám na mysli výzvy vašim vládam - sme už unavení vyzývať vlády ľudí s bielou tvárou ani v Amerike, ani v Európe. Sme z toho unavení a poznali sme, že je to nanič. Vedia iba pekne rozprávať - my chceme trochu viac, než len to. Chceme odteraz spravodlivosť. Nakoniec, stalo sa to nám, nežiadame tak veľa. Polovicu územia ste tu získali bojom proti Červeným mužom, väčšinou bez zámienky. A ďalšiu štvrtinu podplácaním náčelníkov a necelú štvrtinu otvorene a čestne. Mohli ste dostať slušnú časť čestným spôsobom, keby ste sa boli pokúsili.

Vy, mladí ľudia v Spojených štátoch asi neveríte, čo hovorím. Neberte moje slová, čítajte vaše dejiny. Veľká časť skutočných dejín by mala byť práve v tlači. Ostalo nám už iba maličké územie - akurát dosť na to, aby sme mali kde žiť a ležať. Nemyslíte si, že by sa vaša vláda mala hanbiť vziať nám to tvrdiac, že to patrí jej?

Aj vy by ste sa mali hanbiť, ak im to dovolíte. Kým sa tak stane, chceme aby ste vedeli, čo vaše vlády robia. Ak ste slobodní ľudia, môžete mať vlastné názory. Vlády vo Washingtone a Ottawe majú tichú dohodu. Jej cieľom je rozbiť každý kmeň Červeného muža tým, že ovládnu každá aker jeho územia. Vaši vysokí úradníci sú dnes nomádmi - nie Červení ľudia. Vaši úradníci nevedia ostať doma.

Hore v Ottawe túto politiku nazývajú "Podpora Indiánov". vo Washingtone to nazývajú "Asimilácia". My, ktorí sme bezmocnými svedkami to nazývame "Tyrania".

Ak to má pokračovať až do krutého konca, asi by sme vás mali radšej zavolať, aby ste prišli s vašimi zbraňami a jedovatými plynmi a vyhubili nás takto. Urobte to otvorene a verejne. Urobte to s vedomím, že máte právo podmaniť si nás podľa vlastnej vôle. Vaše vlády to robia podporou zákonov, ktoré sú voči nám nepriateľské. Toto je podvod. Môžu si nás podmaniť, kedy budú chcieť cestou vašich súdov. Ako by ste sa cítili, keby vás odvliekli do Mexika, aby vás vypočúvali Mexičania a uväznili vás podľa mexických zákonov za to, čo ste vykonali doma?

Boli by sme šťastnejší, keby sme ostali sami, ako vy, ktorí sa nazývate Kanaďanmi alebo Američanmi. Nemáme žiadne väzenia, lebo ich nepotrebujeme. Vy máte veľa väzníc, ale sú v nich všetci kriminálnici, ktorých ste usvedčili? A usvedčili alebo potrestali ste všetkých tých, ktorí porušili tie tisícky zákonov, ktoré máte?

Vaše vlády sa nedávno rozhodli pre nové praktiky v ich "indiánskej" politike. Za starých čias často podplácali našich náčelníkov, aby podpísali zmluvy, len aby záskali naše územia. Teraz pochopili, že zvyšok nášho územia môžu ľahko získať tak, že nám najprv odoberú naše politické práva a donútia nás prijať vaše občianstvo. Tým, že dajú prácu v ich úradoch pre Indiánov mladým vzdelaným ľudom spomedzi nás, ktorí ju prijmú a ktorí, aby dostali svoje mzdy, povedia, že naši ľudia sa chcú stať vašimi spoluobčanmi a že sme pripravení zničiť náš kmeňový život a chceme, aby to vaša vláda urobila. Ale to nie je pravda.

Vaše vlády sa túto metódu naučili od Britov. Briti to dlho skúšali so slabými ľuďmi tak, že realizovali svoju politiku podmaňovania si sveta, ak sa dalo, s úmyslom ovládať iných ľudí príliš slabých na to, aby vzdorovali vašim riadiacim orgánom. Pre vládu, ktorá to chce urobiť neexistuje žiadna hranica.

Asi pred tromi zimami sa kanadská vláda rozhodla vystaviť hypotéky na farmy našich navrátilcov (vojakov) ako záruky za poskytnuté pôžičky. Ale s úmyslom súdne vymôcť tieto hypotéky v kanadského práva v našej krajine. Keď sa o to Ottawa pokúsila, naši ľudia boli pohoršení. Vedeli sme, že to bude znamenať koniec našej vlády. Preto že sme reagovali takto, začala kanadská vláda proti nám uplatňovať všemožné vlastnícke a provinčné zákony a umiestnila v našej blízkosti vojenské jednotky na podporu kanadského práva. Vydali sme sa do Ottawy v mene práv našej samostatnej menšiny a v mene našich dohôd, ale zatvorili nám dvere pred nosom. Išli sme so zmluvami, ktoré nám zaručovali ochranu, do Londýna, ale ani tam sa nám nedostalo pozornosti. Potom sme išli na Ligu národov do Ženevy odvolávajúc sa na jej dohovor o ochrane menšín, aby sme upozornili na rešpektovanie dohôd zmluvnými partnermi. Čakali sme trpezlivo celý rok, ale neboli sme vypočutí.

Kanadská vláda nás teraz trestá nás za to, že sa pokúšame ochraňovať naše práva. Chce zrušiť našu vládu Kráľovským vyhlásením a pokúsila sa ustanoviť pre nás novú vládu zostavenú z ňou vybratých zradcov z našich radov, ktorí sú ochotní prijať peniaze z Ottawy a plniť pokyny. Nakoniec ottawskí úradníci predstierajúc úmysel priateľskej návštevy poprosili o preskúmanie našich vzácnych mušľových pásiky, ktoré vyrobili naši Otcovia pred niekoľkými storočiami, ako dokazujú záznamy z našej histórie. A keď sme im ich poskytli, títo podlí úradníci ich zhabali a odniesli ako banditi, keď vám berú vaše najcennejšie vlastníctvo. Jediný rozdiel bol v tom, že vlastníci týchto starodávnych mušlí nezodvihli ruky - my dvíhame ruky iba keď oslovujeme Veľkého Ducha. Vy ich dvíhate, ako som počul, len ak niekto z vás siaha na vrecko iného bieleho brata. Podľa vašej tlače sú hore už dosť dlho.

Ottawská vláda si myslela, že ak z nich nebudeme môcť čítať pri otvorení Snemu 6 národov, vzdáme sa našich domácich pravidiel a samosprávy uveriac poverám. Žiadna z týchto povier, ktorých obeťami mali byť ľudia od Grand River nespočívala v úcte k mušľovým pásikom, ale v úcte k vláde, ktorá sa vystatuje vyššou civilizovanosťou.

Keď sme sa dávno vzdali časti britského územia, zverili sme Britom obrovské sumy peňazí, aby sa o ne starali. Pred 75 zimami zobrali 140.000 dolárov z týchto peňazí na svoje sebecké účely. A my sme z nich už nikdy nič nedostali naspäť.

Počul som, že vaša vláda Spojených štátov sa práve rozhodla odňať politické práva všetkým Červeným mužom, ktorým ste prijatím zákona vo vašom Kongrese sľúbili večnú ochranu pre porušovaním Dohôd uzavretých Georgom Washingtonom. Presadenie tohoto zákona by samozrejme znamenalo zrušenie kmeňov. Naši ľudia radšej oželejú svoje peniaze, ako svoje politické slobody - vy by ste urobili rovnako.

Predpokladám, že mnohí z vás doposiaľ ani nepočuli o mojich ľuďoch a že mnohí z vás, ak ste aj počuli, ste si mysleli, že sme už dávno odišli do večných lovísk. NIE! Je nás tu stále toľko, ako nás bolo pred tisíc zimami. Je nás viac, než nás bývalo. Ale obrovský rozdiel je v tom, akú úctu nám prejavujú vaše vlády.

Dám vám jednu alebo dve otázky. Neponáhľajte sa s odpoveďou. Veríte, naozaj veríte, že všetci ľudia majú nárok na rovnakú ochranu v zmysle medzinárodného práva teraz, keď ste takí silní? Veríte, naozaj veríte, že prísahy a dohody sa majú dodržiavať? Rozmýšľajte o týchto otázkach a dajte odpoveď sami sebe.

Určitým spôsobom už nie sme natoľko závislí, ako sme boli v minulosti. Nepotrebujeme už tlmočníkov. Ovládame váš jazyk a sami rozumieme vašim slovám. A naučili sme sa sami rozhodovať, čo je pre nás dobré. Pokiaľ ide o to, nikomu nevyhovuje prijímať radu od protivníka.

Počúvam, že aj vaše matky majú čo povedať o vašej vláde. Aj naše matky sa vždy podieľali na našom rozhodovaní. Možno vy môžete urobiť niečo, čo by nám pomohlo. Ak vy, biele matky, máte tvrdé srdcia a nebude chcieť, možno vy, chlapci a dievčatá, ktorí počúvate a ktorí ste radi čítali príbehy o našich ľuďoch - tie pravdivé. Myslím - vy nám pomôžete, keď vyrastiete, ak vtedy ešte niekto z nás ostane, komu by ste mohli pomôcť.

Ak sa cítite byť povinní akceptovať nás, iba ak budeme občanmi podľa vašej vlády, tí z vašich ľudí, ktorí sú lační po pôde získajú naše farmy podvodmi, ale v súlade s vašimi zákonmi o majetku, ktorým nerozumieme a nechceme sa ich učiť. Staneme sa bezdomovcami a budeme musieť ujsť do vašich miest a pracovať za mzdu, aby sme mohli kúpiť chlieb, platiť nájomné, ako to vy nazývate, aby sme mohli žiť na tejto zemi v maličkých miestnostiach, v ktorých budeme dusiť. Rozpŕchneme sa a stratíme sa medzi vami. Naši mladí muži a ženy budú s vami uzatvárať manželstvá, a možno vôbec nie. Ak nás vyhubí tuberkulóza, alebo ak neprivedieme na svet nové deti, naše deti zmiešané s oceánom vašej krvi, nebude viac žiadnych Irokézov. Takže, chlapci a dievčatá, ak vyrastiete a budete vyžadovať právo žiť spolu a rozhodovať sami o sebe - a to by ste mali - a ak nedáte rovnaké právo aj iným ľudom - ak budete dosť silní na to, aby ste šli svojou vlastnou cestou, budete tyranmi, či nie? Ak sa vám toto slovo nepáči, použite nejaké lepšie, ale nepodvádzajte sami seba slovami, ktoré použijete.

Chlapci, vážite si svojich otcov, lebo patria k slobodným ľuďom a majú slovo vo vláde, lebo pomáhajú urobiť to, či ono a preto, že vám to zanechajú. Keby ste vedeli, že vaši otcovia nemajú nič spoločné s vládou, ktorej podliehajú, ale sú len bezvýznamnými predmetmi cudzích chcú ťok, nemohli by ste na nich hľadieť do výšky a ani by sa vám nemohli pozrieť do tváre. Neboli by skutočnými mužmi. Ani my by sme neboli.

Naši otcovia boli skutoční muži. Teraz kričia proti nespravodlivosti, lebo sa s nimi jedná, akoby boli niečím iným, akoby boli nesvojprávni, ktorí musia byť riadení inými ľuďmi - teda ľuďmi, ktorí si to o nich myslia.

Chlapci, rozmýšľajte o tom. Urobte tak prv, než vaša myseľ stratí silu chopiť sa myšlienky, že okrem vás existujú aj iní ľudia na tomto svete sa rovnakým právom byť tu. Vidíte, že ľudia rovnako mocní ako vy, sú veľkým nebezpečenstvom pre iných ľudí vo vašom okolí. Už vy budete čoskoro zákonom tohoto sveta a nikto vás nezničí. Pomyslite na to, čo to bude znamenať, ak vyrastiete a budete nespravodliví k iným ľuďom budete veriť, že čokoľvek urobí vláda proti iným ľuďom, nie je zločin, nech by to bolo akokoľvek nemorálne. Dúfam, že to počujú aj Írski Američania a budú o tom rozmýšľať - rozmýšľali o tom, keď ich tlačila topánka. Toto je príbeh Mohawkov, príbeh Oneidov, Kayugasov - ja som Kayuga, príbeh Ondogasov, Senekov a Tuscarorov. To sú Irokézi. Povedzte to tým, ktorí nepočúvali. Možno mi to nedovolia dorozprávať. Ale som si istý, lebo to chcem, že toto rozprávanie sa nestratí. Už som to povedal tisícom poslucháčov v Európe - existujú nahrávky a vaše deti ich nájdu, keď už ja možno budem mŕtvy alebo vo väzení za to, že som sa odvážil povedať pravdu. Rozprával som to vo Švajčiarsku - tam majú slobodu prejavu - v malom Švajčiarsku. Ktokoľvek tam môže povedať pravdu na verejnosti, dokonca aj keď je to niekomu nepohodlné.


Follow us on Facebook