Haliksai! Kedysi dávno žili ľudia v Oraibi. Na západe dediny v Ishmovala žil Kojot so svojou ženou. Mali šesť detí a Kojot chodieval loviť zajace pre svoje deti. Jedného dňa odišiel loviť a našiel bavlnníkového zajaca, ktorého chytal. Zajac vbehol do diery, do ktorej sa Kojot nezmestil. "Ako by som teraz dostal toho zajaca von?" pomyslel si. Vtedy išiel niekto okolo. Bol to jazvec. "Vytiahni ho pre mňa," povedal Kojot, "chcem toho zajaca pre moje deti." Kojot si sadol a čakal, kým sa jazvec prehrabal do diery, chytil zajaca a vytiahol ho von. Kojot bol veľmi rád.
"Oui, Kawqui," povedal, "moje deti budú mať niečo na jedenie". Potom chytil zajaca do papule bežal s ním domov veľmi šťastný. Keď dobehol domov, Malí kojoti sa ponáhľali k zajacovi, roztrhali ho na kúsky a pohltali ich, niektorým sa ušlo niečo, druhým nič, takže ostali hladní.
Na druhý deň sa vybral hľadať potravu Kojot aj so svojou ženou. Najprv bežali nahor k dedine a okolo nej na západ, potom na sever ponad mesu. Keď nič nenašli, matka Kojot vošla do lesa severne od dediny. Náhle čosi začula, pozrela nahor a zbadala Modré sojky, Modré Sojky tancovali a tešili za zo stromu.
Modrá Sojka povedala Kojotom:"Tancujeme tu, buďte s nami a tancujte s nami". "Ja by som rád," povedal Kojot, "ale ako sa dostanem tam hore?" "Prečo, požičiame ti naše krídla, chvosty a perie," povedala Modr á Sojka. "Dobre," povedala matka Kojot. A tak zobrali niekoľko krídel, chvostov a pier a dali si ich na nohy. A potom jej povedali, že musí tancovať a spievať presne ako oni a opäť začali spievať.
Keďže kojoti teraz mali krídla, vzniesli sa a tancovali s nimi. Keď dospievali pieseň, všetky odleteli, Kojoti s nimi, a leteli k inému stromu. Zopakovali to trikrát. Trikrát vyleteli vysoko do výšky a Kojoti s nimi, ale keď už boli veľmi vysoko, všetci, ktorí lietali okolo nich, začali hovoriť:"To je môj chvost, toto je moje krídlo, toto sú moje pierka," a potom im vytrhali všetky pierka, ktoré Kojotom požičali. Keď im vytrhali všetky pierka, Kojoty začali padať k zemi. Keď mama Kojot dopadla na zem, bola mŕtva.
Jej deti dnes nemajú čo jesť. Keď otec Kojot videl, že sa jeho žena sa nevráti domov, rozhodol sa, že ju pôjde hľadať. Sledujúc jej stopy bežal do dediny, prebehol po jej západnej strane. Keď dobehol na jej severný okraj, všimli si ho psy z dediny a začali ho sledovať. Náhle opustil jej stopy a bežal domov k malým Kojotom. A odvtedy malé Kojoty nemali mamu. Odvtedy otec Kojot lovil pre svoje deti sám to je dôvod, prečo tak veľa Kojotov musí svoju potravu hľadať samo.