Líška a Vták

Malý vtáčik vyletel z hniezda, prvý deň osamote a vystrašený. Dudral a hrabkal dokola a nevedel pochopiť, až teraz, ako ťažko museli pracovať jeho rodičia, aby ho nakŕmili a ochránili, kým nebol dosť veľký, aby sa o seba staral sám. Dostal však nápad (žiaľ), s novým poznatkom "chlapče, toto je ťažká práca!!!" zvolal. Potrava sa vždy nedonáša ku mne, teraz si musím sám hľadať potravu i úkryt. Nájsť si vlastnú cestu na tomto svete. Ako to robili moji príbuzní? Museli ma mať veľmi radi, keď sa o mňa tak starali. V ten deň bol veľmi ustatý a na lúke ho našiel Pán Lišiak.

Pán Lišiak povedal:"Prečo sa tak sťažuješ, ty pekný vtáčik?" Vtáčik mu povedal, aké je to ťažké hľadať si potravu a úkryt a že nebol zvyknutý starať sa sám o seba v tomto veľkom svete. "Život je nespravodlivý, pán Lišiak!!! pozri, aké biedne sú tie polia a plody a bobule!!!" "Dobre, dobre," Povedal Pán Lišiak. "Pozri, ty môj drahý nádherne operený, máš toľko nádherných pier a ja viem, ako ťažko je starať sa sám o seba, aby si si našiel potravu a úkryt. Možno ti môžem pomôcť. Ak mi to dovolíš. Donesiem ti každý deň niečo na jedenie a ty môžeš ostať v tomto peknom teplom úkryte. Je skoro ako hniezdo. Myslíš si, že tu budeš šťastný? " povedal lišiak. Vtáčik sa poobzeral okolo a pomyslel si:"Mohlo by to byť celkom pekné a ja by som nemusel tak ťažko pracovať. Vždy môžem odletieť so všetkými mojimi krásnymi pierkami, ktoré ma vynesú na oblohu, keby mi niečo hrozilo. (Bolo by pekné nemusieť tvrdo pracovať.)

Pán Lišiak sa díval na malého vtáčika a obdivoval jeho krásne perie. "Ó, môj milý vtáčik, chcem iba malú odmenu, iba jedno z tvojich krásnych pierok. Pozri, aké sú krásne a koľko ich máš!!! Každý deň ti donesiem jedlo a ty mi dáš iba jedno zo svojich nádherných pier. Tak budeme mať obaja to, čo chceme. Súhlasíš?" Vtáčik sa pozrel na svoje žiarivé perie a pomyslel si:"Mám ich tak veľa a keby sa niečo stalo, vždy môžem odletieť. A každodenné hľadanie je také ťažké..." "Prijímam tvoju láskavosť, Lišiak (čo sa mi môže stať?). A tak Lišiak nosil vtáčikovi jedlo každý deň. Vtáčik sa cítil dobre v hniezde, skoro ako v tom, v ktorom sa narodil (aspoň sa o tom uisťoval)

Áno, tak to bolo. Lišiak nosil každý deň vtáčikovi jedlo a vtáčik ho každý deň odmenil jedným pierkom. Hniezdo bolo teplé,"našťastie pre mňa," myslel si vtáčik (veď môžem hocikedy odletieť).

Postupne, zo dňa na deň sa Lišiak stretával s vtáčikom. V deň, ktorý musel prísť, v deň, keď už vtáčik nemal ani jedno pierko, v deň, keď už nebol schopný lietať, lebo už dal Lišiakovi všetky svoje pierka. Vtedy ho Lišiak zjedol na obed.